Keď si z workshopu ľudia neodnášajú len hotovú vec
V LUMó nás čoraz viac zaujíma, čo sa začne diať, keď k nám ľudia prídu, sadnú si k materiálu, začnú skúšať, šiť, upravovať a rozprávať sa. Práve v takýchto situáciách vzniká aj mapping, ktorému sa v projekte venujeme. Nie ako hotová mapa toho, čo v regióne existuje, ale ako spôsob, ako lepšie čítať to, čo sa tu cez módu, zručnosť a materiál už deje. Na začiatku sme vychádzali z programu a tém, ktoré sa v LUMó prirodzene opakovali. Po otvorení LUMó HUBu sa však mapping posunul bližšie k ľuďom — do rozhovorov, pozorovaní a drobných momentov, ktoré by inak ľahko zanikli.
Čo dnes ľudí priťahuje k práci s materiálom
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ľudí na workshop privedie najmä chuť niečo si vyrobiť. V skutočnosti je za tým často aj niečo pokojnejšie a hlbšie. Potreba na chvíľu spomaliť. Robiť niečo rukami. Byť bližšie k materiálu. Alebo mať iný vzťah k veciam, ktoré už existujú. Jedna z účastníčok to pomenovala veľmi jednoducho: prišla sem aj preto, že si chcela oddýchnuť od rýchleho života a venovať sa niečomu, čo vníma ako dobré aj pre planétu. Iná hovorila o tom, že má rada second handy a upcyklovanú módu a workshop pre ňu bol prirodzeným pokračovaním tohto záujmu — možnosťou nesiahnuť len po hotovej veci, ale vstúpiť do procesu a vytvoriť si niečo vlastné.
Práve v týchto vetách je cítiť, že práca s materiálom dnes ľudí nepriťahuje len ako hobby. Je v nej aj túžba po inom tempe, po väčšej pozornosti a po osobnejšom vzťahu k tomu, čo nosíme. Móda tu zrazu nie je len otázkou výsledného kusu, ale aj spôsobu, akým sa k nemu človek dostane.
Workshop ako nový impulz
Rovnako zaujímavé je, čo sa deje potom. Viacerých účastníkov prekvapilo, že ušiť si vlastný kus nie je ani zďaleka také jednoduché, ako to môže zvonku vyzerať. Zrazu sa ukáže, koľko pozornosti, dôslednosti a trpezlivosti si krajčírske remeslo vyžaduje. A práve tento moment býva dôležitý. Nie preto, že by ich odradil, ale preto, že mení ich pohľad na samotný proces.
Jedna z účastníčok si z workshopu odniesla nielen vlastný výrobok, ale aj motiváciu venovať sa šitiu ďalej. Ďalšia povedala, že ju to začalo baviť natoľko, že chce doma skúsiť pracovať na stroji, ktorý má jej mama. A iná zasa rozprávala, že to pre ňu nebola prvá skúsenosť s úpravou odevu — už predtým prešívala staré kúsky a hľadala spôsoby, ako ich posunúť ďalej. Z workshopu si teda ľudia často neodnášajú len tašku alebo sukňu. Odnášajú si nový vzťah k tomu, čo všetko je za jednou vecou, a často aj chuť pokračovať.
Aj to je jedna z línií, ktoré sa cez mapping začínajú ukazovať: LUMó nevytvára záujem o zručnosť od nuly. Skôr zachytáva chvíľu, keď sa tento záujem aktivuje, a vytvára priestor, aby sa mohol rozvinúť.
Miesto, kde zručnosť ožíva
Postupne sa tak čoraz jasnejšie ukazuje aj úloha samotného LUMó HUBu. Nie je to len miesto, kde sa odohrá workshop. Je to priestor, kde sa zručnosť, skúsenosť a rozhovor znovu dostávajú do obehu. Kde sa ukazuje, že veľa z toho, čo dnes pomenúvame ako udržateľný prístup, tu už dávno existuje — v opravách, v domácom šití, v citlivosti k materiálu aj v schopnosti dať veciam ďalší život. LUMó tieto hodnoty pomáha zviditeľniť a pomenovať.
To je viditeľné aj v drobných momentoch, ktoré vznikajú okolo workshopov. Ľudia sa zastavia cestou okolo, pozerajú sa, pýtajú sa, pridajú vlastnú skúsenosť. Práve vtedy sa z priestoru programu stáva sociálny priestor — miesto, kde sa nezačína len niečo vyrábať, ale aj niečo zdieľať. A práve tu sa ukazuje, kam sa má mapping ďalej uberať: k pamäti, ktorá v regióne stále žije, k zručnosti, ktorá sa prenáša alebo znovu objavuje, aj ku komunite, ktorá sa okolo týchto situácií začína prirodzene formovať.
Možno práve preto dnes mapping v LUMó chápeme menej ako zber dát a viac ako pozorné čítanie toho, čo je už prítomné. Niečo sa ukáže v programe, niečo v rozhovore, niečo pri stole nad materiálom. A niečo až vo chvíli, keď si človek odnesie domov vlastný výrobok — a spolu s ním aj pocit, že by sa k tomu chcel vrátiť znova.
Text: Andrea Gregorová
Foto: Jarka Črepová
Projekt LUMó – Laboratórium udržateľnej módy, ktorý vzniká v rámci EHMK Trenčín 2026 finančne podporujú Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR.
Partnerom projektu je Európska únia.
#nakulturezalezi #Trencin2026 #DakujemePartnerom
#AjNasPodporujeTSK #AjNasPodporujeMestoTrencin
#AjNasPodporujeMinisterstvoKultury #AjNasPodporujeEU
Realizačný tím projektu LUMó:
Riaditeľka Slovak Fashion Council: Zuzana Bobiková
Autorky konceptu: Zuzana Bobiková & Andrea Gregorová
Umelecká riaditeľka: Vivien Babicová
Projektová manažérka: Jarka Črepová
Junior projektová manažérka: Ľubomíra Filúšová
PR a komunikácia: Andrea Gregorová
Sociálne médiá: Rebeka Radčenko
Grafický dizajnér: Braňo Matis, Monika Juríková
Projektová manažérka za Trenčín 2026: Annamária Martonyiková