Korzo Soblahovská

V máji 2025 sme po prvý raz vystúpili z plánov a dokumentov do živého priestoru mesta Trenčín. Na podujatí Korzo Soblahovská sme verejne predstavili projekt LUMó – Laboratórium udržateľnej módy, ktorý pripravujeme ako súčasť Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.

Nešlo len o prezentáciu programu, ale o prvý skutočný kontakt s verejnosťou. Ponúkali sme priestor pre rozhovory, spomínanie aj zvedavosť. Pýtali sme sa, ako ľudia dnes vnímajú módu v Trenčíne, aké majú spomienky na textilnú minulosť a čo by chceli zažiť v budúcnosti. Mnohí sa pristavili len na chvíľu – a zostali dlho. Rozprávali o svojich mamách a starých mamách, o čase strávenom v krajčírskych dielňach, o tom, ako si v detstve sami šili oblečenie pre bábiky. Iní hovorili o tom, že dnes nevedia, kto im šije tričko, ale radi by to zistili.

Vytvorili sme priestor, kde mohli návštevníci zapisovať svoje tipy, návrhy, želania. Mená tvorcov, témy, ktoré ich zaujímajú, aj konkrétne nápady, čo by chceli v rámci LUMó zažiť. Tieto vstupy sa pre nás stali nielen podkladom pre ďalšiu prácu, ale aj potvrdením, že záujem o módu v Trenčíne neutíchol – len čakal na nový impulz. 

Každému, kto sa zastavil, sme symbolicky odovzdali balíček ľanových semienok. Malé gesto, ktoré malo svoj význam: ako metaforu zasievania spolupráce, spoločného rastu a trpezlivosti, s akou sa buduje niečo, čo má zmysel.

Počas dňa sa pri nás zastavili desiatky ľudí – bývalé krajčírky, súčasní dizajnéri, študenti, rodiny, seniori. Navštívili nás aj primátor mesta Richard Rybníček, ambasádori Trenčína 2026 manželia Gáboríkovci, zástupcovia médií (SME, RTVS) či influencerka Lucia Lišková z Bratislavských vnútroblokov. Nielen ako hostia, ale ako zvedaví a zapojení účastníci.

Realizovali sme aj malý prieskum. Jednoduché otázky, jasné odpovede. Výsledky nás utvrdili, že téma má v Trenčíne silné korene – a živú pôdu pre rast. Tento deň sa pre nás stal potvrdením, že LUMó má zmysel. Že má pre koho a s kým rásť. 

Korzo Soblahovská bolo naším prvým verejným krokom – spočiatku možno trochu opatrným, ale dôležitým. Potvrdilo, že móda v Trenčíne má nielen minulosť, ale aj prítomnosť. Že sa o nej dá rozprávať inak. Že sa na ňu dá znovu pozerať ako na príležitosť – spájať, tvoriť, opravovať, porozumieť. A hlavne – že existuje živý záujem stať sa toho súčasťou.