Móda pod povrchom

Program Móda pod povrchom, ktorý sa uskutočnil v rámci výstavy The Trace & Trash of Fashion, otvorilo premietanie krátkych dokumentárnych filmov odhaľujúcich skrytú tvár módneho priemyslu – od problémov nadprodukcie a textilného odpadu v púšti Atacama až po cirkulárne riešenia, platformy s oblečením z druhej ruky, recykláciu a prácu s deadstock materiálmi. Po premietaní nasledovala diskusia, v ktorej sa stretli Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, stylistka Barbora „Baška“ Yurkovic z Concept Story a DJ-ka a propagátorka udržateľnej módy Valéria „Vala“ Frázová. Rozhovor moderovala dizajnérka a kurátorka výstavy Vivien Babicová.

O tom, kde sa dnes nachádza udržateľnosť, hovorila na úvod Ivana Maleš, ktorá zhrnula vývoj na úrovni Európskej únie. Po roku 2019, keď vznikol Zelený dohovor (Green Deal), sa časť pozornosti presunula smerom ku konkurencieschopnosti a bezpečnosti. Slovensko zvyčajne preberá európsku legislatívu, a ak nie je udržateľnosť prioritou, strácame jej potenciálny konkurenčný efekt. Zo zaujímavých praktických informácií zazneli dva kľúčové míľniky: povinný zber použitého textilu, ktorý začne platiť od 1. januára 2025, a rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorá by mala byť zavedená do roku 2028. Táto zodpovednosť má zahŕňať financovanie zberu, opätovného použitia, opráv a recyklácie textilu. 

Barbora Yurkovic preniesla diskusiu do jazyka bežného šatníka a predstavila pojem „Cost Per Wear“, teda cenu za jedno nosenie. Kvalitný materiál a poctivé šitie síce predstavujú vyššiu počiatočnú investíciu, no vďaka dlhej životnosti sa ich hodnota v čase znižuje. Ak je cenovka podozrivo nízka, niekto v reťazci platí tú skutočnú cenu – či už ide o pracovníkov, prírodu alebo naše vlastné zdravie. Udržateľný dizajn nemá predpísaný vzhľad. Podstatná je nadčasovosť strihu a servis ako súčasť produktu – či už ide o drobné úpravy, výmenu gombíkov alebo spevnenie švov – ktoré predlžujú životnosť odevov a udržiavajú ich v obehu.

Ďalej vníma, že estetika udržateľnosti sa medzičasom zbavuje klišé o „povinnej eko uniforme“. Značky, ktoré uvažujú v dlhodobom horizonte, navrhujú kúsky, ktoré vydržia desaťročia – dvadsať, tridsať, pokojne aj šesťdesiat rokov. Ich cieľom nie je zapáčiť sa len dnes, ale aj o niekoľko sezón. Servis ako súčasť produktu – výmena gombíka, úprava pásu alebo spevnenie švu – môže byť rovnako atraktívny ako nové sako. V skutočnosti môže mať ešte väčšiu hodnotu, pretože vytvára vzťah medzi odevom a jeho nositeľom.

Valéria Frázová priniesla do debaty pohľad mladej generácie. Podľa nej je najudržateľnejšie používať to, čo už máme. Jej osobný archív tvoria second hand a  rodinné skrine doplnené o niekoľko výnimočných kúskov od dizajnérov, rovnako ako schopnosť kombinovať oblečenie tak, aby spolu dávali zmysel. Nejde o askézu, ale o vedomú voľbu: miešať staré s novým, poznať svoj vlastný štýl a odmietnuť to, čo neprejde cez filter kvality – aj keby to znamenalo odmietnuť deväť z desiatich ponúkaných spoluprác.

Debata sa postupne vrátila k systémovým otázkam, aby sa udržateľnosť neredukovala len na estetiku. Cirkulárna ekonomika nie je utópiou, ale návrhovým princípom – ide o navrhovanie vecí pre dlhodobé používanie, ich opraviteľnosť a opätovné využitie. Recyklácia prichádza až ako posledný krok. ESG reportovanie už dnes núti firmy všímať si slepé miesta v dodávateľských reťazcoch a externe prenášané náklady. V oblasti módy to znamená dôsledné uvažovanie o materiáloch, konštrukcii a poskytovaní servisu.

Tieto zmeny sa často začínajú v malom, v každodenných návykoch. Napríklad zapnúť zipsy pred praním, použiť sieťku na jemnú bielizeň, namiesto ďalšieho cyklu radšej vec vyvetrať alebo zaniesť kabát krajčírke s rovnakou samozrejmosťou, s akou nosíme topánky k obuvníkovi. Podľa Ivany Maleš je možné zosúladiť udržateľnosť s rastom, ak zmeníme metriku úspechu. Cirkulárna ekonomika stavia na dlhodobom používaní, opraviteľnosti a opätovnom využití produktov. Ako dobrý príklad zazneli aj francúzske opatrenia proti ultra-rýchlej móde, vrátane obmedzenia reklamy. Ak sa ukážu ako efektívne, môžu sa stať vzorom pre širšie európske rámce.

Diskusia sa dotkla aj chemických rezíduí v lacnom textile, vrátane detského oblečenia. Zdravotné riziká a environmentálna stopa sú neviditeľnou cenou za „lacné“ produkty. Špecifickým problémom sú internetové platformy mimo Európskej únie, cez ktoré tovar prichádza priamo zo zahraničných skladov, čím sa vyhýba európskym regulačným mechanizmom. V takýchto prípadoch dáva zmysel kombinácia legislatívnych opatrení a vzdelávacích kampaní, ktoré kladú dôraz na kontakt textilu s pokožkou a kvalitu materiálov, ktoré denne nosíme.

Záver večera priniesol niekoľko praktických odporúčaní. Namiesto sledovania samotnej cenovky by sme sa mali naučiť pozerať na cenu za jedno nosenie. Oblečenie si zaslúži každodennú starostlivosť – od jednoduchých návykov pri praní až po drobné opravy, ktoré predlžujú jeho životnosť. Dôležité je tiež vedieť sa oprieť o lokálny ekosystém – krajčírky, opravovne či požičovne.

Na otázku, čo dnes znamená pojem „luxus“, sa všetky tri hostky zhodli. Pre Valériu Frázovú je to vedomá voľba, pre Barboru Yurkovic sloboda rozhodovania a pre Ivanu Maleš striedmosť – teda vlastniť málo vecí, ktoré nám dobre slúžia dlhé roky.

Podujatie Móda pod povrchom – premietanie a diskusia bolo súčasťou výstavy The Trace & Trash of Fashion a programu LUMó – Laboratórium udržateľnej módy v réžii Slovak Fashion Council. Program vzniká s podporou Mesta Trenčín, Trenčianskeho samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Európskej únie. Organizátorom je iniciatíva Trenčín 2026.