Opletačky: Keď je spoločné pletenie aj dôvodom na stretnutie

Od nápadu k prvému stretnutiu

Opletačky vznikli v rámci projektu Živé susedstvá, keď organizátori pripravovali Týždeň susedstva a hľadali spoločnú aktivitu, ktorá by prepojila rôzne časti Trenčína.

Nápad na yarn bombing, teda pletené a háčkované zásahy do verejného priestoru, priniesla Blanka Berkyová. Textilná dizajnérka Tomka Antolová pripravila návrhy a nasledovala otvorená výzva pre ľudí, ktorí vedeli pliesť alebo sa to chceli naučiť.

Pôvodná predstava počítala s menšími skupinami v jednotlivých lokalitách. Každá mala vytvoriť vlastné dielo pre svoju časť mesta a jedno spoločné dielo malo byť umiestnené na veži.

Záujem však organizátorov prekvapil.

„Keď už tam bolo desať žien, hovorila som si, že dobre, už máme s kým pliesť. Ale ony chodili a chodili. Na prvé stretnutie ich prišlo viac než tridsať a zaplnili celú miestnosť,“ spomína Lenka.

Počas prvých troch mesiacov vzniklo približne 1 700 pletených štvorcov. Účastníčky si prácu nosili aj domov, skúšali vzory a pokračovali vo večerných hodinách.

Pre niekoho pletenie, pre iného stretnutie

Postupne sa ukázalo, že ľudia neprichádzajú iba kvôli spoločnému dielu. Niektoré ženy sa po rokoch vracali k činnosti, ktorú kedysi robili pravidelne. Iné hľadali príležitosť stretnúť ľudí s podobným záujmom.

„Veľakrát mi hovoria, že konečne našli rovnakých ľudí, ktorých to zaujíma. Predtým nemali s kým zdieľať radosť z toho, čo nové sa naučili,“ opisuje Lenka.

Spomína aj účastníčku, ktorá žije sama a na stretnutie sa teší celý týždeň. Alebo ženu, pre ktorú sa pletenie stalo dôležitou súčasťou náročného obdobia, keď sa starala o chorú mamu.

Takéto skúsenosti ukazujú, že rovnaká činnosť môže mať pre rôznych ľudí odlišný význam. Niekto prichádza kvôli pleteniu samotnému, iný kvôli spoločnosti. Pre mnohých je dôležitá kombinácia oboch.

Opletačky pritom nie sú jediným miestom, kde účastníčky pletú. Väčšina pokračuje aj doma. Na stretnutia si prinášajú rozpracované projekty, vlastné ihlice, háčiky či staršie časopisy so vzormi. Spoločné štvrtky sú tak len jednou časťou ich vzťahu k ručnej práci.

Spoločný projekt nemusí znamenať rovnaký postup

Za čas svojho fungovania sa Opletačky zapojili do viacerých umeleckých intervencií a spoločných projektov. Jednou z dôležitých skúseností bolo pletenie čiapok a čeleniek pre otvárací ceremoniál.

Organizátori pôvodne pripravili jednotné zadanie. Všetky účastníčky mali pracovať podľa rovnakého vzoru, aby sa výsledné výrobky dali jednoduchšie koordinovať.

Nie každej však takýto spôsob práce vyhovoval.

Lenka spomína rozhovor s účastníčkou, ktorá prestala chodiť práve preto, že pri presne stanovenom vzore nemala priestor na vlastné nápady.

„Povedali sme si, že takto to nemôžeme robiť. Nech si každá pletie, čo chce, akékoľvek čiapky, akékoľvek vzory. Dôležité bolo, aby to robili s radosťou, nie z povinnosti voči projektu,“ vysvetľuje.

Keď sa zadanie uvoľnilo, začali vznikať rôzne tvary, vzory a technické riešenia. Účastníčky si ich navzájom ukazovali, porovnávali postupy a skúšali nové možnosti.

Pre Opletačky to bola skúsenosť s tým, ako organizovať spoločnú tvorbu tak, aby zostal priestor aj pre individuálny prístup.

Rôzne generácie, rôzne cesty k pleteniu 

Na Opletačkách sa dnes stretávajú najmä dve výraznejšie skupiny: staršie ženy, ktoré pliesť vedeli už dávno, a mladšie účastníčky, ktoré sa k pleteniu či háčkovaniu dostali inými cestami.

Lenka si všimla rozdiel najmä v tom, ako sa učili.

Staršie ženy často spomínajú mamy, sestry alebo kamarátky. Mladšie sa neraz učia podľa videonávodov na internete. Rozdiel sa prejavuje dokonca aj v pomenovaniach techník.

„Staršie ženy im to vysvetľujú tradičnou slovenskou terminológiou a mladé dievčatá poznajú všetko z YouTube. Používajú anglické názvy a niekedy si vôbec nerozumejú,“ hovorí Lenka.

Nie je to však prekážka, ktorá by im bránila pracovať vedľa seba. Pri spoločnom stole sa stretávajú rôzne skúsenosti a spôsoby učenia. Keď si niekto nevie rady, môže sa obrátiť na lektorku alebo skúsenejšiu účastníčku.

Lenka spomína napríklad pani Gitku, za ktorou ostatné chodili, keď potrebovali vyriešiť náročnejší postup. Zároveň však zdôrazňuje, že Opletačky nie sú iba miestom, kde skúsení učia začiatočníkov. Ľudia sem prichádzajú aj preto, aby spolu strávili čas pri činnosti, ktorá ich baví.

Čo vznikne ďalej?

Najnovšie sa Opletačky púšťajú do spolupráce s módnou dizajnérkou Silviou Bereckou pod kurátorským vedením Vivien Babicovej.

Spoločne budú pracovať na kolekcii pletených a háčkovaných odevov, ktorá kombinuje už použitú vlnu s novou zvyškovou priadzou od e-vlny. Hotové odevy majú byť darované organizácii Amazonky a následne vydražené.

Pre Opletačky je to ďalšia príležitosť pracovať na spoločnom umeleckom projekte, tentoraz s konkrétnymi návrhmi módnej dizajnérky.

Lenka je zvedavá najmä na to, koho spolupráca osloví. Niektoré účastníčky majú skúsenosti s náročnými technikami a rady by sa pustili do zložitejšej práce. Zároveň bude dôležité nájsť spôsob, ako zapojiť aj začiatočníčky.

Nový projekt tak nadväzuje na otázku, s ktorou sa Opletačky stretli už pri predchádzajúcich spoluprácach: ako vytvoriť spoločné dielo a pritom zachovať priestor pre rôzne schopnosti, skúsenosti a vlastné rozhodnutia?

Lenka zároveň premýšľa aj nad tým, ako zabezpečiť pokračovanie pravidelných stretnutí po skončení súčasných projektov.

„Bolo by mi ľúto, keby sa to skončilo práve vo chvíli, keď si tu ľudia našli miesto, kam sa radi vracajú.

“ hovorí.

Opletačky v LUMó Mappingu

Rozhovor s Lenkou je prvým krokom k bližšiemu spoznávaniu Opletačiek v rámci LUMó Mappingu. Popri vznikajúcej kolekcii chceme zachytiť aj príbehy jednotlivých účastníčok – čo ich na stretnutia priviedlo, prečo sa vracajú, aké miesto má pletenie v ich každodennom živote a čo pre ne znamená spoločná tvorba.

Nie všetky prichádzajú z rovnakého dôvodu a nie všetky majú rovnaký vzťah k textilu. Práve tieto rozdiely nás zaujímajú.

Opletačky tak do mapovania textilnej kultúry regiónu prinášajú ďalšiu rovinu: nielen vedomosti o tom, ako sa veci vyrábajú, ale aj situácie, v ktorých sa ľudia pri práci s textilom stretávajú a vytvárajú niečo spoločne.