Púchov: materiály pod lupou a nové mosty na rok 2026

Kurátorka výstavy The Trace & Trash of Fashion Vivien Babicová predstavila spolu so Slovak Fashion Council výstavu aj projekt LUMó v rámci  EHMK Trenčín 26 na Technickej univerzite v Púchove.  Stretnutie so študentami pedagógmi a vedením fakulty – vrátane pani dekanky – otvorilo nové možnosti spolupráce.

Jadro prezentácie tvoril kurátorský príbeh výstavy: realita materiálu, sprievodné formáty a premostenie do roku 2026. Púchov sme nepozývali len „na návštevu“; hľadali sme prienik, kde sa môžeme reálne stretnúť v praxi. Ukázalo sa, že sú to práve materiály – ich štruktúra, správanie, merateľné vlastnosti. Škola má zázemie aj know-how, ktoré vie doplniť našu výstavnú a edukačnú líniu: mikroskopické zábery tkanín a úpletov ako vizuálny „material lab“ pre verejnosť a školy; popularizačné prednášky o savosti, životnosti či odolnosti voči oderu; a najmä rozhodovací kompas, ktorý pomôže laikom aj študentom dizajnu voliť medzi syntetikou a prírodnými vláknami podľa účelu, nie podľa marketingu.

Zaznela aj téma mikroplastov. Fakulta už realizovala výskum množstva mikročastíc vo vode po praní syntetických vlákien. Presne tento typ merania dáva našej kurátorskej linke oporu: dáta, ktoré sa dajú vysvetliť, ukázať a preniesť do každodennosti. Vidíme potenciál pre spoločné vytvorenie konceptu alebo nástroja, ktorý sa dá zobrať k pracovnému stolu, na hodinu techniky či do komunitného centra.

Aj keď väčšina púchovských študentov zatiaľ nemá kompletnú prax so zhotovením odevu, neuberá spolupráci na potenciáli – naopak, posúva ju do materiálovej línie, kde Púchov vie byť silným partnerom: merania, mikrofotografia, jednoduché demonstračné úlohy pre mladších študentov a verejnosť. V prvej fáze LUMó HUBu, ktorá sa v Q1/2026 sústredí na „Vlákno & materiál“, by tak mohol vzniknúť  „material lab“: mikroskop, vzorky, krátke merania a zrozumiteľné vysvetlenie toho, čo vlastne držíme v rukách a čo nosíme a aký v plyv to má na naše zdravie a životné prostredie,

Z pracovného stretnutia sa teda nestal len „výklad“ projektu, ale dialóg v ktorom sa na jednej strane stretla kurátorská dramaturgia výstavy a HUBu, na druhej akademické zázemie a výskum. Všetko dôležité – obraz, dáta, prax – sa tu prirodzene prepája. Cieľ je jasný: aby sa materiály dali nielen obdivovať, ale aj pochopiť a používať – s vedomím dôsledkov.